Záhada jazera Anjikuni: Kam za jedinú noc bez stopy zmizla celá dedina a prečo zostali hroby vykopané?

Mrazivý november roku 1930 zmenil hlbokú kanadskú divočinu na miesto najdesivejšej záhady 20. storočia. Skúsený trapper Joe Labelle kráčal po zamrznutom brehu jazera Anjikuni s vidinou teplého prístrešia a ústretovej inuitskej komunity, ktorú dobre poznal. Namiesto veselého privítania a dymu stúpajúceho z komínov ho však privítalo ticho, ktoré doslova bodalo do chrbta. Dedina, v ktorej ešte pred pár dňami žili desiatky mužov, žien a detí, bola zničujúco prázdna, akoby sa jej obyvatelia vyparili priamo do ľadového vzduchu.

Mrazivé ticho a hrnce na ohni

Kedysi živá osada pri jazere Anjikuni sa zmenila na skutočný prízrak bez jediného ľudského hlasu. Labelle vchádzal do jednotlivých obydlí a to, čo uvidel, mu vyrazilo dych – nad ohniskami stále viseli hrnce so skameneným, pripáleným jedlom a na stoloch ležali nedokončené kožušinové kabáty. V niektorých ihličnatých prístreškoch dokonca našiel kosti z tuleňa, ktoré ktosi rozjedol a náhle odhodil. Nič nenaznačovalo boj, paniku ani organizované balenie, dedinčania jednoducho prestali existovať uprostred sekundy rozrobenej práce.

Pre každého, kto pozná drsné podmienky arktickej divočiny, je predstava dobrovoľného odchodu bez výbavy čistou samovraždou. Inuiti však na mieste zanechali svoje najcennejšie poklady pre prežitie – pušky opreté o steny, teplé oblečenie a dokonca aj kajaky prísne priviazané na brehu jazera. Zanechať zbrane a loďky v nehostinnej tundre znamenalo istú smrť, čo vylučuje teóriu, že by dedina narýchlo utiekla pred nepriateľským kmeňom alebo nebezpečným zvieraťom.

To najhoršie zistenie však na trappera ešte len čakalo na okraji osady, kde sa mráz miešal s čistým hororom. Sedem psov, ktorí tvorili základ prežitia každej inuitskej rodiny, bolo nájdených pripnutých k stromom, zomretých od hladu pod metrovým závejom snehu. Ako mohli milovníci psov nechať svoje zvieratá vyhladovieť, ak by boli stále blízko? Skutočná hrozba však ležala ešte o niekoľko metrov ďalej na miestnom pohrebisku.