Šokujúca pravda o rozpekanom pečive zo supermarketu: Prečo v ňom jeme prísadu z kačacieho peria a ľudských vlasov?
Vstúpite do supermarketu a do nosa vás okamžite udrie neodolateľná vôňa čerstvo upečených chlebíkov a chrumkavých rožkov. Sliny sa zbiehajú, ruky automaticky siahajú po kliešťach a papierovom vrecku. Málokto však tuší, že táto lákavá vôňa je len dokonale premyslenou ilúziou moderného potravinárskeho priemyslu. V skutočnosti nedržíte v ruke čerstvý výrobok miestneho pekára, ale zmrazený chemický polotovar, ktorý cestoval stovky kilometrov v chladiarenských kamiónoch.
Bleskovo rozmrazené a dopekané pečivo zaplavilo pulty drvivej väčšiny obchodných reťazcov, pretože je pre obchody lacné, rýchle a mimoriadne ziskové. Aby však cesto prežilo mesiace v hlboko zmrazenom stave bez toho, aby stratilo svoju štruktúru, objem a pružnosť, priemysel musel siahnuť po agresívnych chemických vylepšovadlách. A práve tu sa začína príbeh, z ktorého vám príde nevoľno.
Chémia, ktorá udržiava ilúziu čerstvosti
Pri priemyselnej veľkovýrobe pečiva nie je čas na prirodzené kysnutie ani na tradičné pekársky postupy. Obrovské stroje miesia tony cesta za minútu a materiál musí okamžite poslúchať. Aby sa nelepil na pásy, nekazil a bol extrémne poddajný, pridáva sa doň aminokyselina známa ako L-cysteín, na obaloch skrytá pod označením E920. Táto látka dokáže bleskovo rozbiť bielkovinové väzby v múke, čím urýchľuje spracovanie a dodáva pečivu nadýchanosť.
L-cysteín sám o sebe znie ako neškodná aminokyselina, ktorú prirodzene obsahuje aj ľudské telo. Šokujúce je však to, z akého zdroja sa táto prísada do pečiva masovo získava. Chemické laboratóriá nepoužívajú syntetické látky, pretože ich výroba je príliš drahá. Namiesto toho sa orientujú na najlacnejší dostupný organický odpad na planéte.
