Ani postimpresionisti nezostali pozadu. Vincent van Gogh vo svojom slávnom diele Kaviareň v noci vytvoril svoju vlastnú verziu Poslednej večere. V centre obrazu stojí čašník s dlhými vlasmi v bielej košeli, ktorý pripomína Krista, zatiaľ čo okolo neho sedí presne dvanásť hostí. Jedna z postáv dokonca odchádza do tieňa presne tak, ako to podľa Biblie urobil Judáš. Van Gogh, ktorý bol synom protestantského kazateľa, tak opäť prejavil svoju hlbokú religióznu fascináciu.
Ak hľadáte skutočnú optickú ilúziu, obraz Vyslanci od Hansa Holbeina mladšieho vás doslova prinúti zmeniť uhol pohľadu. Na spodku obrazu sa nachádza podivná, rozmazaná sivá škvrna, ktorá z priameho pohľadu nedáva žiadny zmysel. Ak sa však k obrazu postavíte zo strany pod ostrým uhlom, škvrna sa premení na dokonalú trojrozmernú ľudskú lebku. Tento efekt, známy ako anamorfóza, mal divákovi pripomenúť heslo Memento mori – pamätaj na smrť, bez ohľadu na bohatstvo či moc.
Rovnako tajuplná zostáva aj ikonická Mona Lisa. Talianski výskumníci pri použití vysoko výkonných lúp objavili v jej očiach drobné, voľným okom neviditeľné písmená a čísla. V pravom oku sa skrývajú iniciály LV, čo jednoznačne odkazuje na autora Leonarda da Vinciho, zatiaľ čo v ľavom oku sú symboly, ktoré doteraz neboli uspokojivo rozlúštené. Podobne aj Jan van Eyck na obraz Podobizeň manželov Arnolfiniovcov umiestnil v zrkadle v pozadí svoj vlastný miniatúrny autoportrét a nápis, ktorým potvrdil svoju osobnú prítomnosť pri spomínanej udalosti.
