Prečo Picasso nikdy neplatil za jedlo v reštauráciách? Drzý a geniálny trik, vďaka ktorému hodoval celý život zadarmo
Predstavte si luxusný parížsky podnik, stoly prehýbajúce sa pod ťarchou najdrahšieho vína, ustríc a kaviáru, a v centre diania muža s prenikavým pohľadom, ktorý si práve utiera ústa. Keď čašník priniesol astronomický účet, celá spoločnosť stíchla v očakávaní. Pablo Picasso sa však nemykol, nesiahol po peňaženke plnej bankoviek a dokonca ani nečakal, kým zaňho zaplatí niekto iný. Namiesto toho urobil niečo, čo vojde do dejín ako najdrzejší a zároveň najgeniálnejší finančný manéver 20. storočia.
Maliar, ktorého meno dnes rezonuje v aukčných sieňach s hodnotami desiatok miliónov eur, strávil obrovskú časť svojho života tým, že za jedlo neplatil ani jediný cent. Nešlo pritom o žiadne bezohľadné úteky bez platenia zadným vchodom ani o drsné vydieranie majiteľov podnikov. Picasso vymyslel psychologickú pascu takú dokonalú, že mu reštaurátori sami a s radosťou odpúšťali aj tie najrozmarnejšie hostiny.
Šek, ktorý nikto nikdy nerozmenil
Keď prišiel čas platiť, Picasso pokojne vytiahol svoj šekový zošit, napísal presnú sumu a pod ňu pridal svoj ikonický podpis. To by však sám o sebe nebol žiadny trik, keby pri tom nezrealizoval svoj tajný ťah. Na okraj šeku alebo na jeho zadnú stranu rýchlym, no majstrovským ťahom pera nakreslil drobnú skicu – jednoduchú holubicu, profil tváre či rýchly kubistický motív.
Pre majiteľa reštaurácie sa v tom momente rozhodovanie zmenilo na šachovú partiu, ktorú nemohol vyhrať. Ak by šek odniesol do banky a nechal si preplatiť napríklad stovku frankov za večeru, banka by doklad zničila alebo pečiatkovaním znehodnotila. Majiteľ by tak vymenil skutočné dielo Pabla Picassa, ktoré malo už vtedy nevyčísliteľnú zberateľskú hodnotu, za pár bezcenných papierových bankoviek.
