Prečo Picasso nikdy neplatil za jedlo v reštauráciách? Drzý a geniálny trik, vďaka ktorému hodoval celý život zadarmo
Umenie ako najsilnejšia mena sveta
Picasso si bol až mrazivo vedomý obrovskej sily svojej značky a dokonale rozumel ľudskej chamtivosti aj obdivu k umeniu. Majitelia podnikov si šeky radšej zarámovali do elegantných rámov a zavesili ich priamo nad pokladňu ako najcennejšiu trofej. Tento papier mal pre nich oveľa väčšiu hodnotu než akákoľvek hotovosť, pretože do ich reštaurácie lákal ďalších bohatých hostí, ktorí chceli jesť tam, kde tvorí samotný génius.
Geniálny maliar tak de facto vytvoril vlastné platidlo, pričom náklady na jeho výrobu boli doslova nulové – stačila mu len kvapka atramentu a sekunda času. Čím bol slávnejší, tým viac tento systém zdokonaľoval a bez výčitiek svedomia takto kŕmil nielen seba, ale aj celé skupiny svojich priateľov, umeleckých kolegov či mileniek.
Chcem kúpiť jedlo, nie celú reštauráciu!
Súčasťou legendy je aj príbeh, kedy Picasso namiesto šeku nakreslil rýchlu skicu priamo na papierový obrúsok či obrus po tom, čo zjedol výdatný obed. Keď ho ohromený majiteľ reštaurácie poprosil, či by mohol kresbu aj podpísať, Picasso sa len potmehúdsky usmial a vyslovil svoju slávnu vetu, ktorá vošla do histórie. Rázne odmietol so slovami, že si prišiel kúpiť len obed, a nie celú túto reštauráciu.
Vedel totiž, že samotný podpis by hodnotu obrúska vystrelil do astronomických výšin a majiteľ by z neho okamžite zbohatol. Tento neustály boj medzi maliarovou drzosťou a zberateľskou vášňou gastronómov vytváral okolo Picassa mýtus nedotknuteľného čarodeja, ktorý dokázal premeniť obyčajný kus papierového odpadu na rýdze zlato.
