Najväčšia záhada staroveku: Prečo sa vedci dodnes obávajú otvoriť hrobku prvého čínskeho cisára?
V roku 1974 narazili chudobní čínski roľníci pri kopaní studne na objav, ktorý šokoval celý svet. Zo zeme na nich hľadeli tváre tisícov hlinených bojovníkov v životnej veľkosti, pripravených do boja. Slávna Terakotová armáda bola však len nepatrným predkrmom pred tým, čo sa ukrýva pod obrovskou umelou mohylou v provincii Šaansi. V jej srdci totiž leží nedotknutá hrobka prvého čínskeho cisára Čchin Š’-chuang-tiho. Ubehlo už viac ako polstoročie od objavu, no archeológovia sa k samotnej komnate panovníka stále neodvážili priblížiť.
Podzemná ríša obohnaná hradbou strachu
Pod 76 metrov vysokým kopcom sa nachádza komplex, ktorý svojimi rozmermi rozdrví väčšinu panovníckych grobiek sveta. Viac ako 700-tisíc otrokov a remeselníkov stavalo túto podzemnú základňu desiatky rokov s jediným cieľom – vytvoriť dokonalú repliku známeho sveta pre posmrtný život cisára. Obrovský podzemný palác obsahuje budovy, administratívne priestory a neuveriteľné bohatstvo, ktoré čakalo na svojho vládcu aj po smrti.
Čchin Š’-chuang bol posadnutý myšlienkou na nesmrteľnosť a svojou brutálnou vládou zjednotil Čínu. Panicky sa však bál smrti a veril, že v podsvetí bude musieť čeliť pomste duchov svojich nepriateľov. Hrobku preto nenavrhol len ako miesto posledného odpočinku, ale ako nedobytnú pevnosť chránenú tajomstvami, ktoré mali akéhokoľvek narušiteľa okamžite poslať na druhý svet.
Napriek tomu, že moderná veda disponuje laserovými skenermi, satelitnými snímkami a špičkovými technológiami, brána do samotnej cisárovej komnaty zostáva nepriedušne zatvorená. Oficiálne miesta tvrdia, že rešpektujú odkaz minulosti, no v skutočnosti za týmto rozhodnutím stojí zmes reálneho nebezpečenstva, vedeckej bezmocnosti a mrazivých historických písomností.
