Hlasy z temnoty: 5 najdesivejších zvukov z morského dna, z ktorých dva nevie veda dodnes vysvetliť
Na rozdiel od predošlých zvukov je „Upsweep“ záhadou, ktorú veda dodnes nedokázala s istotou objasniť. Tento fenomén pozostáva zo série úzkych tónov so stúpajúcou frekvenciou a prvýkrát bol detegovaný v auguste 1991. Najdesivejšie na ňom je jeho sezónnosť – vyvrcholí vždy na jar a na jeseň, pričom jeho zdroj sa nachádza v nepokojnej vulkanickej oblasti Tichého oceánu. Hoci existujú teórie o podmorskej vulkanickej činnosti, unikátna štruktúra tónov neodpovedá žiadnemu známemu geologickému procesu a presný pôvod signálu zostáva neznámy.
5. The Whistle (1997): Hororový hvizd z neznáma (ZÁHADA #2)
Kým väčšina oceánskych zvukov má nízkofrekvenčný charakter, záznam z novembra 1997 s názvom „The Whistle“ je úplne iná kategória. Zachytil ho iba jediný hydrofón v Tichom oceáne, čo naznačuje, že išlo o neobyčajne intenzívny, no veľmi lokálny úkaz. Zvuk pripomína vysoký, pískavý hvizd variacej sa kanvice spojený s kovovým škripotom. Keďže neexistujú sprievodné dáta z iných senzorov a frekvenčný profil neodpovedá žiadnej známej podmorskej sopke, veľrybe ani pohybu ľadu, The Whistle zostáva druhou veľkou, neodhalenou záhadou oceánskych hlbín.
Oceány pokrývajú viac ako sedemdesiat percent povrchu našej planéty, no preskúmali sme z nich len nepatrný zlomok. Zvuky ako Upsweep či The Whistle nám pripomínajú, že pod hladinou existuje svet, nad ktorým nemáme žiadnu kontrolu a o ktorého tajomstvách nevieme takmer nič. Aké tvory či neznáme prírodné sily sa ešte skrývajú v temných priepastiach, kam ľudské oko ani technika dodnes nedosiahli?
