Hlasy z temnoty: 5 najdesivejších zvukov z morského dna, z ktorých dva nevie veda dodnes vysvetliť
Dňa 1. marca 1999 zaznamenal monitorovací systém hydrofónov ďalší hororový akustický úkaz, ktorý dostal meno Julia. Išlo o 15-sekundové tiahle kvílenie sprevádzané nepríjemným praskaním, ktoré znelo ako zúfalý nárek pohlcovaný hlbinou. Zvuk bol natoľko silný, že ho počuli senzory v celom rovníkovom Pacifiku. Oficiálnym vysvetlením je náraz masívneho ľadovca na morské dno, no samotné počúvanie tohto mrazivého záznamu vyvoláva zimomriavky aj u otrlých vedcov.
3. Slow Down (1997): Keď oceán spomaľuje svoj dych
V tom istom roku ako slávny Bloop zachytili výskumníci ďalší neobvyklý akustický úkaz s názvom „Slow Down“. Zvuk trval približne sedem minút a jeho frekvencia sa plynulo znižovala, akoby obrovský mechanizmus alebo neznámy tvor pomaly umieral a vydával svoj posledný dych. Signál sa v nepravidelných intervaloch opakoval niekoľko rokov. Hoci geológovia tvrdia, že išlo o pomalý pohyb obrovského ľadového masívu po morskom dne, rytmus a klesajúci tón zvuku pôsobia až neprirodzene systematicky.
