Po ôsmich hodinách bez siete sa kríza presúva do kritickej infraštruktúry a zdravotníctva. Nemocnice prechádzajú na núdzový režim, pretože nemajú prístup k elektronickým zdravotným kartám pacientov, výsledkom laboratórnych vyšetrení ani cloudovým databázam liekov. Zlyhávajú aj moderné energetické siete, takzvané smart grids, ktoré bez neustálej výmeny dát nedokážu efektívne vyrovnávať výkyvy v spotrebe. Niektoré regióny sa tak ponárajú do tmy v dôsledku masívnych blackoutov.
Okolo dvanástej až dvadsiatej štvrtej hodiny sa naplno prejavuje psychologický dopad na obyvateľstvo. Informačné vákuum plnia najrôznejšie fámy, konšpirácie a neoverené správy, ktoré sa šíria ústnym podaním. V mestách vypuká panické nakupovanie posledných zásob potravín a pitnej vody, pričom obchody, ktoré ešte fungujú, prijímajú výhradne papierové peniaze. Bezpečnostné zložky sú preťažené, pretože mestské kamery a digitálne komunikačné systémy polície či záchranárov sú nefunkčné.
Na konci prvého dňa bez internetu stojí svet na prahu úplne novej reality. Škody na globálnej ekonomike sa už po 24 hodinách počítajú v stovkách miliárd eur, no oveľa desivejšie je poznanie, akí zraniteľní v skutočnosti sme. Ukazuje sa, že internet už dávno nie je len nástrojom na zábavu či prácu z domu, ale základným pilierom, na ktorom stojí fungovanie celej modernej ľudskej spoločnosti. Bez neho by sa náš svet v priebehu jediného dňa vrátil o celé storočie nazad.
