Klinická smrť je stav, ktorý odjakživa fascinuje nielen medicínsku obec, ale aj širokú verejnosť. Ide o moment, kedy prestáva fungovať krvný obeh a dýchanie, čo vedie k zastaveniu mozgovej aktivity. Hoci veda tento proces definuje ako kritické zlyhanie organizmu, výpovede ľudí, ktorí si prešli týmto hraničným stavom a vrátili sa späť, otvárajú dvere do sveta, ktorý sa zdá byť v rozpore s naším doterajším chápaním biológie.
Mnohí z tých, ktorí prežili klinickú smrť, opisujú fascinujúce zážitky, ktoré sa často zhodujú bez ohľadu na kultúrne či náboženské pozadie človeka. Najčastejšie spomínaným fenoménom je pocit odpútania sa od vlastného tela. Pacienti opisujú, ako vnímali dianie v miestnosti z nezvyčajnej perspektívy, často z výšky, pričom videli lekárov pri oživovaní a počuli detaily z ich konverzácie, hoci ich vlastné telo bolo klinicky mŕtve.
Ďalším spoločným menovateľom je prechod tunelom smerom k jasnému, upokojujúcemu svetlu. Táto skúsenosť býva sprevádzaná extrémnym pocitom pokoja, lásky a absencie fyzickej bolesti. Niektorí ľudia uvádzajú stretnutia so zosnulými príbuznými alebo životnú retrospektívu, pri ktorej sa im pred očami mihli kľúčové momenty ich života, často vnímané cez prizmu emócií a následkov ich činov na iných ľudí.
