TOP 5 najdesivejších zvukov zaznamenaných v hlbinách oceánu: Pôvod dvoch z nich veda dodnes neodhalila
Oceánske priepasti patria k najmenej preskúmaným a najdesivejším miestam na našej planéte. V nepreniknuteľnej temnote, kde tlak vody dokáže rozdrviť aj oceľové ponorky, sa odohráva úžasné aj mrazivé divadlo zvukov. Voda totiž vedie zvuk oveľa rýchlejšie a na nepomerne väčšie vzdialenosti než vzduch. Keď americký úrad NOAA rozmiestnil na oceánskom dne sieť citlivých hydrofónov, vedci očakávali spev veľrýb či praskanie podmorských sopiek. To, čo však zachytili v nepreniknuteľných hlbinách, im vyrazilo dych a vyvolalo zimomriavky.
Niektoré z týchto akustických signálov niesli tak nepredstaviteľnú energiu, že sa dali zachytiť naprieč tisíckami kilometrov oceánu. Zatiaľ čo časť z nich sa po rokoľch podarilo vysvetliť prirodzenými geologickými procesmi, pri iných zostali odborníci stáť bezradne. Predstavujeme vám päť najdesivejších zvukov, ktoré kedy zarezonovali oceánskym dnom, pričom tajomstvo dvoch z nich nebolo dodnes odhalené.
1. Bloop: Zvuk, ktorý prekonal všetky známe tvory
V lete roku 1997 zachytili hydrofóny v južnom Pacifiku neobvykle silný, ultra-nízkofrekvenčný zvuk, ktorý neskôr dostal názov Bloop. Tento akustický efekt trval približne minútu a jeho intenzita bola taká obrovská, že ho zaznamenali snímače vzdialené od seba viac ako päťtisíc kilometrov. Frekvenčný profil zvuku pripomínal akustické prejavy morských živočíchov, no bol mnohonásobne hlasnejší než akékoľvek volanie modrej veľryby, čo je najväčší známy tvor na Zemi.
Spoločnosťou sa okamžite začali šíriť teórie o obrovskom neznámom predátorovi, ktorý sa ukrýva v temných priepastiach oceánu. Špekulácie dokonca priživoval fakt, že zvuk bol zachytený len necelých 2 000 kilometrov od miesta, kde spisovateľ H. P. Lovecraft situoval fiktívne potopené mesto R’lyeh, domov mýtického monštra Cthulhu. Hoci neskoršie výskumy pripísali tento fenomén praskaniu a lámaniu masívnych antarktických ľadovcov, tajomná aura okolo zvuku Bloop pretrváva dodnes.
