Záhada letu MH370: Najväčšie tajomstvo modernej aviatiky, ktoré stále nedáva spať svetovým expertom
8. marec 2014, krátko po polnoci. Boeing 777 leteckej spoločnosti Malaysia Airlines stúpa do výšky 10 700 metrov nad Juhočínskym morom. Na palube je 239 ľudí, väčšina z nich čoskoro zaspáva s vidinou skorého pristátia v Pekingu. Kapitán Zaharie Ahmad Shah o 01:19 pokojným hlasom vysiela do vysielačky posledné oficiálne slová: „Dobrú noc, Malaysian three seven zero.“ O dve minúty neskôr sa stane niečo, čo popiera všetky známe pravidlá leteckej bezpečnosti – obrovský kolos z nehrdzavejúcej ocele a kompozitov sa bez jediného núdzového signálu vyparí z radarov.
Osudná noc, kedy sa zastavil čas
V tej istej sekunde, ako zhasol odpovedač lietadla, akoby niekto zámerne stlačil vypínač celého stroja. Vojenské radary však neskôr odhalili mrazivú skutočnosť: stroj sa prudko otočil o 180 stupňov, preletel späť nad Malajzijským polostrovom a zamieril do pustých končín Indického oceánu. Tento manéver nebol náhodný – vyžadoval si plynulé, ručné riadenie a niekoho, kto presne vedel, ako sa vyhnúť civilným radarom v okolitých krajinách.
Niekoľko hodín po tom, čo malo lietadlo bezpečne pristáť, prichádza šokujúci objav. Satelitná spoločnosť Inmarsat zaznamenala sedem automatických elektronických podaní rúk – takzvaných „pingov“ – medzi lietadlom a satelitom. Tieto jemné signály naznačovali, že stroj po strate kontaktu lietal ešte dlhých sedem hodín, až kým mu nedošlo palivo niekde v nepriateľských, búrlivých vodách južného Indického oceánu.
Nasledovala najrozsiahlejšia a najdrahšia pátracia akcia v histórii ľudstva. Hladinové lode, ponorky a najmodernejšie sonary skenovali tisíce štvorcových kilometrov morského dna v hĺbkach, kde vládne absolútna tma a drvivý tlak. Napriek investícii vyše 150 miliónov dolárov sa po hlavnom trupe lietadla a 239 obetiach nezľahla len zem, ale aj celá morská hlbočina.
