Pravda o Tutanchamónovom prekliatí: Čo v skutočnosti vraždilo bádateľov po otvorení hrobky?
Hlavným podozrivým v tomto historickom zločine sa stala mikroskopická huba Aspergillus flavus. Táto neviditeľná pleseň sa bežne vyskytuje na starých organických zvyškoch a produkuje extrémne toxické látky zvané aflatoxíny. Pre zdravého človeka so silnou imunitou nemusí byť krátky kontakt smreteľný, no pre ľudí so oslabeným organizmom predstavuje doslova rozsudok smrti.
Lord Carnarvon bol ideálnou obetou. Už roky pred vstupom do hrobky trpel vážnymi dýchacími problémami po ťažkej autonehode a jeho pľúca boli extrémne poškodené. Inhalácia miliónov spór Aspergillus flavus v úzkom, nevysvetlenom priestore uňho vyvolala alergickú bronchopulmonálnu aspergilózu. V kombinácii so sepsou z infikovaného holiaceho zárezu jeho zničený imunitný systém jednoducho skolaboval.
Chemické pasce a ťažké kovy staroveku
Plesne však neboli jediným tichým zabijakom v Tutanchamónovej hrobke. Analýzy vzduchu v podobných zapečatených priestoroch ukázali vysoké koncentrácie toxických plynov, najmä amoniaku, formaldehydu a peroxidu vodíka, ktoré vznikali pri rozklade balzamovacích olejov a tkanív. Tieto plyny môžu pri vdýchnutí spôsobiť vážne poškodené pľúca, bolesť hrdla, závraty a stratu vedomia.
Okrem toho starovekí Egypťania pri výzdobe stien a artefaktov hojne využívali pigmenty s obsahom ťažkých kovov, akými sú olovo, ortuť či arzén. Počas tisícročí sa tieto látky drolili a premiešali s jemným prachom pokrývajúcim podlahu. Každý krok archeológov v tesnej komore rozvíril do vzduchu jemný jedovatý mrak, ktorý prítomní inhalovali priamo do svojich pľúc.
